Sv. omša je obetou poklonnou; lebo sa prednáša Bohu, Pánovi neba i zeme, aby sa Jeho Božskej velebnosti ňou preukázala príslušná česť. My nemôžeme Bohu nijakej príjemnejšej poklony priniesť, ako keď Mu obetujeme Ježiša Krista, lebo táto obeta má nekonečnú cenu. Spolu s obetou Krista P. i seba máme obetovať.
Sv. omša je obetou ďakovnou, lebo skrze ňu ďakujeme Bohu za všetko dobrodenie spôsobom Jemu najpríjemnejším.
Sv. omša je obetou zmierenia, lebo skrze ňu dosahujeme milosť na pokánie a tak na odpustenie hriechov čím bývame zmierení s Bohom.
Sv. omša je obetou prosebnou, lebo ňou najúčinnejšie prosíme Boha za všetko skrze Ježiša Krista, ktorý sa Bohu v sv. omši sám obetuje a ktorý povedal: „Čokoľvek budete prosiť Otca v mene mojom, dá vám."
Sv. omša má nekonečnú cenu, lebo aj obetujúci, aj obeta je nekonečná. Sv. omšu totiž obetuje Otcu nebeskému sám Kristus a obetuje sám seba. A tak kňaz, slúžiaci omšu, je len námestníkom čiže sluhom Kristovým.
Obeta sv. omše je celkom rovná a totožná s obetou smrti Ježiša Krista na kríži; lenže, čo sa stalo na Kalvárii viditeľným spôsobom, to sa na oltári stáva neviditeľným spôsobom; čo sa tam stalo krvavým spôsobom, tu sa deje nekrvavým. Na kríži sa Kristus obetoval bez kňaza. Na oltári sa však Kristus obetuje skrze ruky kňazove.
Obeta sv. omše prednáša sa všemohúcemu Bohu za živých, za ich hriechy, pokuty, zadosťučinenie a za iné potreby, žiadosti a záležitosti. Obetuje sa ona tiež za verných zomrelých, ktorí zomreli v stave Božej milosti, ale ešte musia Božej spravodlivosti zadosť učiniť v mukách očistcových, ktoré muky najistejšie sa umenšujú sv. omšou, ktorá za nich býva slúžená. Tieto sv. omše volajú sa omšami zádušnými; tiež omšami čiernymi, lebo kňaz ich slúži v čiernom ornáte. No ovocie sv. omše sa môže dušiam pririeknuť i keď sa slúži sv. omša v ornáte nie čiernej, ale inej farby. Omša za zomrelých v čiernom volá sa tiež „Requiem", od prvého latinského slova introitu tejto omše.
Hoci kňaz, slúžiac sv. omšu, svojím úmyslom sám určí komu majú byt privlastnené zásluhy tejto sv. omše, predsa nie len ten je účastný milostí, ale zvláštnych milostí účastný je aj sám kňaz, ktorý omšu slúži; ďalej v istej miere všetci, ktorí pri sv. omši posluhujú, spievajú, ktorí omšu slyšia, ktorí dajú omšu slúžiť za iných, obyvatelia toho miesta, kde je sv. omša slúžená, ba všetci veriaci katolíckej Cirkvi. Tu treba spomenúť, že každý farár, biskup a pápež každú nedeľu a sviatok slúži za svojich veriacich sv. omše.
Najsvätejšia táto obeta prednáša sa Otcu nebeskému už od časov Kristových až doteraz na oltároch sv. katolíckej Cirkvi každodenne. Ba mohli by sme povedať, že sa ona slúži každú minútu, keďže čas sv. omše sa riadi podľa slnka. A kým je u nás ráno, v Amerike je večer a naopak. Sv. omša prednášať sa bude v svätej Cirkvi až do skončenia sveta.
Kňaz obetuje sv. omšu Otcu nebeskému v mene sv. Cirkvi a modlitba Cirkvi s pobožnými žiadosťami a prosbami pravoverných duší spojuje sa s touto najsvätejšiu obetou. Ježiš Kristus sám sa za nás na sv. oltári modlí a obetuje, a my môžeme s dôvernosťou očakávať, že čo by sme nemohli dosiahnuť u Boha sami svojimi prosbami, to pri sv. omši istotne dosiahneme, keďže vtedy sám Kristus za nás a s nami prosí. Sv. Augustín povedal Kto pobožne počúva sv. omšu, nepadne do žiadneho smrteľného hriechu a dôjde odpustenia všetkých hriechov.