Dvadsiata tretia nedeľa po Duchu Svätom
Naše putovanie z vyhnanstva do večnej vlasti sa pomaly končí. Teraz síce ešte len v duchu, ale čím viac sa nám život kráti, tým viac sa to stáva neodvratnou skutočnosťou, tým viac cítime, že žijeme skutočne vo vyhnanstve, a tým bližšia je nám myšlienka na večnú vlasť. Lenže do tejto sa ide cez boží súd a mnoho je našej nevernosti, ktorá nám ťaží svedomie a budí v nás obavu a strach. No, Cirkev nás povzbudzuje myšlienkou na Božie milosrdenstvo.
Pán Boh prechováva myšlienky pokoja, a nie trápenia. Je prístupný našim prosbám o zmilovanie a chce nás z vyhnanstva priviesť k sebe, ako kedysi Jakuba vyviedol zo zajatia (vstup). My sa teda vzhľadom na našu krehkosť vrúcne dovolávame dobrotivosti Božej a prosíme o odpustenie (orácia). Dobre nám padne povzbudenie sv. Pavla v lekcii, že Kristus nás oslávi i s naším telom, len musíme stáť pevne v Pánovi a nesmieme mať nič spoločného s tými, ktorí sú nepriateľmi Kristovho kríža, ktorých bohom je brucho, lebo prilipli k zemi, a požívačnosť im je hlavným a posledným cieľom života. My vieme, že ten opravdivý život nás čaká len po smrti, a preto tu žijeme s myšlienkou na večnosť, na nebo. My vieme, že nás Pán Boh vyslobodí, zahanbí našich nepriateľov a privedie nás k sebe, aby sme mali podiel na jeho šťastí (stupň. spev).
Preto s dôverou hľadíme k nemu z týchto hlbín smrteľnosti (alel. verš). Dcéra Jairova, ktorú Kristus vzkriesil, a krvotočná žena, ktorú uzdravil, sú predobrazom nášho vzkriesenia a uzdravenia z terajšej krehkosti a smrteľnosti. Milosrdenstvo, ktoré Kristus vtedy prejavil a ktorým odmenil vieru, je aj obrazom milosrdenstva k nám a odmeny za našu vieru. Viera je moc, ktorá nás cez bránu smrti z tohto života prevedie do života večného. Zástup vysmial Ježiša, keď o mŕtvom dievčati povedal, že spí a že ho vzkriesi. Aj dnes je mnohým cudzia myšlienka večného života a vzkriesenia, lebo nemajú viery, myslia si, že smrť znamená koniec života, ale aj ich nevera bude zahanbená.
Prichádzame na sv. omšu ako mŕtve dievča a chorá žena. Sme ranení dedičným hriechom a osobnými hriechmi, sme chorí a slabí. Ale obetujeme Bohu svoju dobrú vôľu a hľa, v premenení nám Kristus prichádza v ústrety, aby nám od Otca vyprosil zľutovanie a silou svojich zásluh nás uzdravil, posilnil svojou milosťou a občerstvil svojím vlastným Telom, a tak nás šťastne priviedol do večnej vlasti.
Vstup (Jer 29, 11, 12 a 14) - Prechovávam myšlienky pokoja, a nie trestu, hovorí Pán. Vzývajte ma, a ja vás vyslyším a privediem vás, zajatých, zo všetkých miest. - (Ž 84, 2) Požehnal si, Pane, svoju zem a odvrátil si zajatie Jakubovo. - V. Sláva Otcu ... Prechovávam ...
Orácia - Odpusť, prosíme, Pane, viny svojmu ľudu a vo svojej dobrotivosti nás vysloboď z pút hriechov, do ktorých sme sa dostali pre svoju krehkosť. Skrze Pána nášho ...
Lekcia (Flp 3, 17-21; 4, 13) - Bratia! Nasledujte môj príklad a hľaďte na tých, ktorí tak žijú, ako vám my dávame príklad. Lebo mnohí žijú, ako som vám to o nich často hovoril a teraz znova s plačom hovorím, ako nepriatelia Kristovho kríža, ktorých koniec je zatratenie, ktorých bohom je brucho a sláva v ich zahanbení, lebo myslia len na veci pozemské. Naša vlasť je v nebesách, odkiaľ tiež očakávame ako Spasiteľa Pána nášho Ježiša Krista, ktorý mocou, ktorou si môže všetko podmaniť, premení naše pokorené telo, aby bolo podobné jeho oslávenému telu. Preto, bratia moji, túžobne milovaní, moja radosť a moja koruna, stojte pevne v Pánovi, najmilší. Prosím Evodiu a žiadam Syntychu, aby boli jednej mysle v Pánovi. Aj teba prosím, opravdivý druh môj, pomáhaj im, [lebo ony so mnou pracovali v evanjeliu i s Klementom a ostatnými spolupracovníkmi, ktorých mená sú zapísané v knihe života.
Stupňový spev (Ž 43, 89) - Oslobodil si nás, Pane, od sužovateľov našich a zahanbil si nenávistníkov našich. - Vždy si budeme obľubovať Pána a naveky budeme zvelebovať Tvoje meno.
Aleluja, aleluja. - (Ž 129, 12) Z hlbokosti volám ku Tebe, Pane, Pane, vyslyš modlitbu moju. Aleluja.
Evanjelium (Mt 9, 1826) - Toho času, keď Ježiš hovoril k zástupom, hľa, pristúpil k nemu istý predstavený, klaňal sa mu a povedal: Pane, moja dcéra práve skonala, ale poď, polož na ňu svoju ruku, a bude žiť. A Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. A hla, istá žena. ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, pristúpila k nemu odzadu a dotkla sa obruby jeho rúcha. Povedala si totiž: Keď sa len jeho rúcha dotknem, uzdravím sa. Ale Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal jej: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. A v tú hodinu sa žena uzdravila. Keď potom Ježiš vstúpil do domu predstaveného a videl pískajúcich a hlučný zástup, povedal: Odíďte, lebo dievča neumrelo, ale spí. I vysmiali ho. A keď vyhnal zástup, vošiel a chytil ju za ruku, a dievča vstalo. A povesť o tom sa rozniesla po celom kraji.
Obetovanie (Ž 129, 12) - Z hlbokosti volám ku Tebe, Pane, Pane, vyslyš modlitbu moju; z hlbín volám ku Tebe, Pane.
Sekreta - Prinášame Ti, Pane, obetu chvály na zvýšenie našej horlivosti v Tvojej službe, aby si v nás milostivo dovŕšil, čo si v nás začal bez našich zásluh. Skrze Pána nášho...
Ďalšie sekréty podľa orácií.
Prijímanie (Mk 11. 24) - Veru. vravím vám, čokoľvek modlitbe budete prosiť, verte, že obdržíte, a stane sa vám.
Po prijímaní - Všemohúci Bože, nedaj, prosíme, aby tí, ktorým dávaš radosť účasti na božích daroch, podľahli ľudským nebezpečenstvám. Skrze Pána nášho...
O koľko týždňov je Veľká noc včaššie, o toľko týždňov je včaššie i začiatok predpôstu (nedeľou Deviatnik), toľko nedieľ vystane po Zjavení Pána a pribudne ich po Duchu Svätom. V tom prípade nedele, ktoré vystali po Zjavení Pána, sa vsunú medzi 23. a 24. nedeľu po Svätom Duchu tak, aby 24. nedeľa po Svätom Duchu bola poslednou nedeľou cirk. roku (pred adventom). A keby zas Veľká noc bola tak neskoro, že by sa poturíčny čas skrátil na 23 týždňov, omša 23. nedele po Duchu Svätom by sa odbavila v predchádzajúcu sobotu, aby v poslednú nedeľu cirk. roku dala miesto 24. a poslednej nedeli po Duchu Svätom. V prvom prípade v omšiach z času po Zjavení Pána vstup, stupňový spev alelujový verš, obetovanie a prijímanie, teda všetky omšové spevy sa vezmú z 23. nedele po Svätom Duchu a len ostatné časti omše sú z patričných nedieľ po Zjavení Pána.